Mileniáli o sebe

Tvoria 50% zamestnancov a o pár rokov ich bude v spoločnostiach väčšina. Už o nich bolo napísaného veľa a napriek tomu im často nerozumieme. Mileniáli. Generácia, o ktorej sa najviac diskutuje. Ako s nimi spolupracovať, ako ich motivovať a efektívne viesť?

Výskumy a zdroje v tejto oblasti pochádzajú najmä z USA, kde kultúra aj história spoločnosti je od naŠej odlišná. Preto sme sa rozhodli pýtať našich, slovenských Mileniálov. Ich odpovede vám budeme postupne prinášať.

V tomto prvom zo série článkov sa zameriame na to, ako Mileniáli vnímajú sami seba, ako vnímajú rozdiely medzi generáciou pred nimi a po nich.

Rodičia Mileniálov, Baby Boomers, boli vychovávaní Tradicionalistami, ktorých cieľom bolo najmä zapadnúť a nevytŕčať. Ich rodičia verili, že iba tvrdou prácou  a disciplínou môžu dosiahnuť úspech. V rodinách, platili striktné pravidlá, rodičom sa často vykalo.

Keď Boomers začali byť rodičmi, nechceli byť rovnakí „diktátori“, ako ich rodičia. Ich rebelstvo proti tomu, ako boli vychovávaní vyústilo do voľnejšieho štýlu výchovy. K deťom pristupovali partnersky a opatrnejšie. S prístupom, že každé dieťa je ako snehová vločka- jedinečné a zraniteľné.

Starali sa o to, aby ich „snehové vločky“ boli najlepšie, aké môžu byť. Ich rodičovský prístup sa označuje ako helikoptérové rodičovstvo. Od športov, cez jazyky, hru na hudobný nástroj a ďalšie. Ak niekde ostala voľná minúta, Boomers sa postarali, aby ju ich deti Milienáli využili.

S prístupom rodičovstva sa menila aj doba okolo nich. Nástup technológií, zrýchľovanie, množstvo možností na výber, to všetko ovplyvnilo generáciu Mileniálov.

Ako sa teda vnímajú oni sami? Čo o sebe hovoria?

Z výsledkov našich focus group vyplýva, že mileniáli vnímajú sami seba ako generáciu, ktorá má na výber. Táto skutočnosť je pre mileniálov natoľko dôležitá, že by odmietli aj možnosť, ktorá by im vyhovovala, ak by nedostali na výber. Práve preto im nevyhovujú rigidné nastavené pravidlá spoločnosti, ani direktívny prístup.

Zároveň Mileniáli hovoria, že cítia neistotu. Sú prvou generáciou, o ktorú sa nepostaral štát ani ich rodičia, keďže tí pomoc od štátu mali a tým pádom nepremýšľali nad tým ako deti zabezpečiť. „Sme odkázaní sami na seba“ zaznievalo počas focus group.

Vďaka sociálnym sieťam sa vedia porovnávať a vnímať „ideálne svety“ svojich rovesníkov. Preto na seba majú vysoké nároky a potrebu uspieť. Naháňa pocit, že by mali využiť všetky možnosti, ktoré sa im ponúkajú. Nič nezmeškať. Dosiahnuť „ideálny život“ zo sociálnej siete. Príliš veľa možností spôsobuje frustráciu, ak si nevedia vybrať a tiež pocit, že ostávať niekde príliš dlho pre nich znamená stagnáciu.
Mileniáli o sebe hovoria tiež to, že sú otvorenejší, drzejší a uvažujúci kriticky. Sú zvyknutí so svojimi rodičmi diskutovať partnersky a očakávajú, že rovnakú pozornosť im bude venovať aj ich šéf. Predpokladajú, že pre nich bude partner pre diskusiu, ktorému môžu otvorene povedať svoj názor a rovnako to, že niečo nefunguje.

A poznámka na záver. Nami získané poznatky nemusia odrážať objektívnu realitu, ale to, ako sa vidia samotní mileniáli. Tento pohľad sme zvolili zámerne, pretože v ďalších otázkach sme sa pýtali, čo je pre nich dôležité z hľadiska vonkajšej aj vnútornej motivácie. A tam je pre nás ich pohľad to, čo nás zaujímalo, s čim následne vieme pracovať a spoločnostiam pomôcť riadiť mileniálov efektívnejšie. Ale o tom už nabudúce.

Ak by ste mali záujem o podrobnejšie výsledky nášho prieskumu, alebo odporúčania pre vedenie mileniálov, či medzigeneračnú spoluprácu priamo vo vašej spoločnosti, budeme radi, ak nás budete kontaktovať. Prajeme veľa úspechov pri vedení Mileniálov (a nielen ich).