10 myšlienok 2019 – časť II.

Minulý týždeň som priniesla prvých 5 myšlienok môjho roka. Ak ste ich nečítali a chceli by ste začať od nich, nájdete ich na tomto odkaze.

A teraz bez dlhých rečí poďme na ďalších 5 myšlienok, ktoré mnou tento rok pohli, inšpirovali, prinútili ma zamyslieť sa. A niektoré priniesli prvé maličké ovocie.

6.     Spravodlivé je dať každému, čo mu patrí. Aj sebe.

Spravodlivosť neznamená dať každému rovnako. Sme rôzni. Potrebujeme iné veci, máme iné túžby a potreby. Ak má niekto 3 deti, nie je spravodlivé dať každému rovnako veľa lásky. Spravodlivé je nájsť spôsob, cez ktorý každé dieťa číta, že nám na ňom záleží a dať mu práve toto. Pritom jeden môže potrebovať pozornosť, druhý drobný darček a tretí len to, aby sme nekričali a bola doma pohoda. A to platí aj pri partneroch, kolegoch či podriadených.

Snažme sa pozerať na svet aj z pohľadu druhých. Možno nám to pomôže pochopiť, prečo naše dobré úmysly nemajú vždy efekt, aký by sme chceli.

Aj sebe? Toto je opäť môj objav ako človeka, ktorí sa snaží vyhovieť druhým, aby bol pokoj, neboli konflikty, aby boli všetci spokojní a hlavne aby nikoho nezaťažoval. A niekedy potom berie na seba viac ako je schopný pokojne zvládnuť, prípadne cíti nespokojnosť a frustráciu. Tak ako je správne vnímať oprávnené potreby iných a snažiť sa ich naplniť, tak máme byť vnímaví aj sami na seba a svoje potreby.

My sme zodpovední za to, aby sme boli v poriadku. Nie druhí. Nikto iný to za nás nespraví.

7.     Už teraz sa priprav na svoju starobu

Život tento rok priniesol do môjho života aj túto tému. Staroba je náročná. (Čo bol pôvodný názov tohto bodu.) Ubúdajú nám sily, pribúdajú ťažkosti, strácame schopnosti niečo pre to robiť, strácame flexibilitu a v mnohom sa stávame nemými pozorovateľmi v životoch ľudí okolo. A to môže byť ťažké. Doteraz som si neuvedomovala ako veľmi. Myslím, že už dnes by som sa mala pripravovať na to, že raz (ak sa dožijem) to môže prísť a pracovať na tom, aby som sa dokázala zmierovať s vecami, ktoré neviem zmeniť. (Ó, toto samotné je výzva na celý život.) Aby som dokázala prijímať zmeny. Vedela aj v obmedzených podmienkach hľadať, ako žiť svoj život čo najviac naplno. Ako prijímať bolesť a utrpenie. Ako zvládnuť neprijatie a nepochopenie. Ako byť vďačná za to, čo mám. Myslím, že život prináša príležitostí na trénovanie viac než dosť.

Práve tie ťažké veci v našom živote môžu byť tréningom pre ešte ťažšie, ktoré prídu. Nemusí to znieť pozitívne. Ale je.

8.     Rozhoduj sa podľa najideálnejšej verzie, ktorú si schopná zvládnuť. Nie podľa najideálnejšej verzie.

Často vieme, čo by sme mali robiť, ako reagovať a dokonca aj čo by sme mali cítiť. A v časti týchto situácií to napriek tomu nefunguje. Tento rok som si uvedomila, že stále v týchto chvíľach rátam s ideálnou verziou svojho ja, ktoré dokáže ideálne reagovať. Smutné, ale nie je to tak. Potrebujeme sa učiť prijímať svoje aktuálne obmedzenia a rátať s nimi. Potrebujeme sa učiť väčšej láskavosti voči sebe, trpezlivosti so sebou. Potrebujeme prijať, kde aktuálne sme s trpezlivosťou a pochopením, aby sme dokázali urobiť krok v pred. Nie, tie výčitky voči sebe, kritika a náročnosť, nie je to, čo nám pomôže posunúť sa. A naučme sa prijať, že niečo aktuálne nezvládame. Sme na ceste.

Jednajte so sebou akoby ste jednali s dobrým priateľom. To stačí.

9.     Malé zmeny prinášajú veľké výsledky

Niekedy máme pocit, že nežijeme úplne život, ktorý by sme mali. Že máme potenciál, ktorý sme neodomkli, že sú vzťahy, ktorým sa nevenujeme, že sú záľuby, na ktoré si nenachádzame čas. A čakáme na tú veľkú vec, ktorá príde a všetko zmení. Nechcem vás sklamať, ale možno nepríde nikdy. Možno je práve dnes čas začať. Pre tie dôležité veci sa môžeme rozhodnúť urobiť prvý malý krok práve dnes. Úplne malý, aby nás to nevystrašilo a neodradilo. A práve tie malé zmeny môžu postupne viesť k veľkým veciam.

Neodkladajte to, na čom vám záleží na neskôr. Neskôr nemusí prísť.

10. Nevadí. Môže to byť aj takto.

Myšlienku mi v decembri v telefonáte povedal jeden kamarát a mňa zarazila. Je krásnym stelesnením môjho dlhodobého boja s očakávaniami a konkrétnymi predstavami. Boja o flexibilitu, schopnosť prispôsobiť sa a prijať realitu v situáciách, kde neviem nič iné spraviť. Okrem nezmyselného frflania, nadávania a sťažovania sa. Iba v momente keď dokážeme prijať veci, aké naozaj sú a akceptovať situáciu, ktorú sme si nevybrali, otvorí sa pred nami plejáda možností, čo ďalej. Iných ako sme čakali, to áno. Ale prestaneme byť väzňami vo väzení, ktoré sme si postavili svojimi vlastnými očakávaniami.

Urobte, čo viete, aby sa veci posunuli a vyriešili. A ak už to nejde, prijmite to. Aspoň kým sa neukáže ďalší spôsob, ako niečo urobiť.